Neochotní personál?

Už sa vám určite stalo, že ste v obchode pri skúšaní oblečenia alebo vyberaní potravín natrafili na frustrovanú predavačku. Mali ste pocit, že ju svojimi otázkami alebo požiadavky vyrušujete, ba priam otravujete?
A uvažovali ste ako vnímajú oni nás? Azda si to ani neuvedomíme a bez pozdravu alebo toho úsmevu, čo sami vyžadujeme, večne sa ponáhľajúc, len vyhŕkneme požiadavky, ktoré majú byť rýchlo splnené. Možno často krát bez akejkoľvek úcty.
Personál býva v prevádzkach už od skorého rána (najmä v potravinách), aby sme si mohli dopriať čerstvé pečivo. Stoja celý deň na nohách, samozrejme bez možnosti sadnúť si na chvíľu na stoličku, pretože taká je obchodná filozofia. Aby bol personál neustále v strehu. Možno si poviete, že tiež stojíte v práci celý deň. Čo ak by však k vašej rutinnej práci za vami ešte chodili zákazníci, požadovali by od vás pomoc a ich žiadosti by neboli vždy spojené s milým úsmevom a rešpektom. Všetku nespokojnosť si totiž zákazník “odbije“ na prvej línii zamestnancov – predavačov. Ak sa ešte zamestnávateľ rozhodne, že postačí menšie množstvo zamestnancov ako je potrebné, tak sa celý deň nezastavia. A nám ostáva len hrať hru “Nájdi si svojho predavača“.
Na prácu obsluhujúceho personálu v obchodoch sa netreba pozerať nijak povýšenecky. Je to práca ako každá iná a ľudia po nej siahajú, aby zabezpečili seba, prípadne svoju rodinu. Najmä v regiónoch, kde nie je dostatok odbornejšej a lepšie platenej práce. Mnohokrát matky radšej siahnu po práci, ktorá je bližšie ich domovu, ako po práci s náročným dochádzaním, hoc by vyhovovala ich vzdelaniu. To často ťažké zosúladiť cestovanie s časmi nástupu a ukončením školských a predškolských zariadení. Nezriedka sa tak stáva, že medzi predavačmi sú ľudia i s vysokou školou, ktorých rôznorodé okolnosti prinútili venovať sa práci, ktorá nezodpovedá ich úrovni vzdelaniu. I keď áno, inteligenciu nemožno merať podľa nadobudnutého vzdelania.
Možno si poviete, že nech tú prácu nerobia, keď sú z nej takí otrávení. No veľa krát nemajú veľmi na výber. Spýtajte sa však sami seba, či vy máte vždy dobrú náladu, či na občasné požiadavky kolegov alebo šéfa reagujete s úsmevom. Či tiež nemáte dni, že by ste všetko nechali a najradšej išli domov zaliezť do postele. A do tohto všetkého by za vami chodili zákazníci – tiež s rôznorodými náladami, správaním a vystupovaním. Akým typom predavača by ste boli vy? A akým v prvý deň a akým povedzme po mesiaci v obchode? Boli by ste ešte stále usmievavý a pozitívny?
V skratke povedané – každú prácu si treba vážiť. Hoci je to predavačka v obchode, kaderníčka v kaderníctve, sestrička u lekára alebo smetiar odvážajúci smeti. Či už sú to na pohľad vábne alebo nevábne zamestnania, či je to práca v službách alebo vo výrobných odvetviach, bez takmer žiadnej z nich by sme sa nezaobišli a sú pre náš život dôležité. Tak si vážme ľudí, ktorí danú prácu vykonávajú. Ak by sme sa každý správali ku každému s úctou a rešpektom, tak by bol ten náš svet o veľa krajší.