„Bankovky“ z jelenice, mince v tvare pištole a prvé papierové peniaze (zaujímavosti o čínskej mene)

Ázijský super-gigant je v dnešnej dobe súčasťou každej svetovej globálnej sféry: či už je to politika, šport, obchod alebo kultúra.  Nebolo to tak však vždy. Tento štát bol dlho rozdrobený na malé kráľovstvá a po stáročia zotrvával v tieni iných veľmocí akými boli India a Turecko. Zmena nastala až počas dynastie Ming kedy sa spolu s priemyselným a ekonomickým rozmachom začal vzmáhať aj obchod a rozvoj peňažnej meny.

 
●  prvé „náznaky“ čínskych bankoviek pochádzajú z 2. storočia pred n.l., boli vyrobené z jemnej bielej jelenice
 
● hlavným prostriedkom výmeny v starovekej Číne však boli medené mince. Takmer všetky dynastie mali svoje špecifiká preto mince mali rôzne tvary a veľkosti. Niektoré boli skutočne raritné. Napríklad mincu dynastie Han napodobňujúcu pištoľ, neskôr „kopírovali“ aj ďalšie dynastie v nasledujúcich storočiach.
 
●  ďalším významným platidlom boli mušle. Vo vidieckych oblastiach bola táto forma platenia úplne bežná
 
● zlato, ako jedno z najvýznamnejších drahých kovov, sa začalo používať pri razení mincí až v dynastii Chu. Ich názov „Ying Cheng“ bol odvodený od hlavného mesta „Chu“ a slova „cheng“, ktoré znamenalo menovú jednotku. Tiež sa nazývali aj „Yuan Jin“ – zlaté mince. Ich hodnota sa odvíjala od ich hmotnosti.
 
● Mongoli, ktorí v 13. storočí ovládli Čínu mali tiež vlastnú mincu veľmi podobnú čínskej. Uprostred kruhu bol štvorcový otvor a veľmi pedantné vypracovanie po obvode obsahovalo rôzne vzory a znaky.
 
●  Najstaršou mincou s určenou denomináciou bola minca v tvare lopatky s troma guľatými otvormi. Rub mince niesol viac ako 20 druhov znakov a na líci bol zobrazený nápis „Liang“ alebo „Shri Er Zhu“.

 
● „Jiao Zi“ boli vlastne papierové zmenky – predchodcovia dnešných bankoviek. Nemali štandardné denominácie ale ich hodnota bola nastavená podľa potrieb kupujúceho. Nakoľko vláda neregulovala ich produkciu často dochádzalo k falšovaniu.