Sú naše vlastnosti vrodené, alebo tvorené okolím?

Je povaha, zmýšľanie, správanie a charakter človeka záležitosťou vrodených vlastností, alebo tieto vlastnosti kryštalizuje spoločnosť, v ktorej človek vyrastá?
Môj názor na túto tému znie, že na správaní človeka sa jednoznačne podpisujú oba tieto spomenuté faktory. Môže sa pokúsiť zmeniť, či byť iný, ale vrodené vlastnosti i formovanie jeho osobnosti okolitými názormi a postojmi sa na človeku určite budú prejavovať, nedokáže ich eliminovať úplne, skôr iba znižovať ich vplyv a dosah. To je asi jediné, čo zmôžeme, bez výnimky.

Začnime prvým prípadom, vrodenými vlastnosťami.
Povedzme, že niekto je odmalička skôr plachý a má rád svoje súkromie, teda nie je to práve spoločenský typ. Časom si môže uvedomiť, že s ľuďmi musí prichádzať do kontaktu, bude musieť byť v kolektíve, skrátka že bude musieť vedieť s nimi jednať, aj ich pobaviť. Dokáže to, uvedomí sa, ale do tohto kroku bude vkladať veľa energie, časom príde vyčerpanie a túžba po tom svojom súkromí. Pre takýchto ľudí možno ani tak nie je namáhavá určitá práca či povinnosť, ako strach z toho, s akými ľuďmi budú v kolektíve a obava, aby sa nestrápnili. Čiže áno, dokážu sa premeniť na spoločenských, ale časom sa určite bude prejavovať ich vrodená túžba po súkromí a samote.

Rozoberme si druhý prípad, formovanie človeka jeho okolím.
Dokonalým príkladom je v tomto smere východná a západná kultúra. Všetci na tejto Zemi sme ľudia z mäsa a kostí, máme rovnakú veľkosť mozgu, veľa rovnakých čŕt, ale aj napriek tomu sa v chápaní výchovy, morálky, postoja a zvykov svet rozdeľuje na východnú a západnú kultúru, vlastne v z tohto hľadiska sme vo viacerých smeroch odlišní. Žijeme v inom prostredí, sme vychovávaní iným smerom, máme možno odlišné názory na to, čo je správne a čo nie. Pritom sme obaja ľudská rasa, no sme transformovaní svojim okolím do takej miery, že sa cítime, akoby sme boli vzájomne z inej planéty. V tomto druhom prípade hrá obrovskú rolu práve prostredie.